Kuba je stále Kuba.
Keď som pred 12-timi rokmi odchádzal z Kuby, ešte stále žil Fidel, ktorý dokázal mať celý deň prejav v televízii. Začal rozprávať ráno a s pohárom vody to dotiahol do poobedia. Nevedel som, čo vraví, ale obdivoval som jeho zapálenie a gestá pri jeho vtedajšom veku. -Je to super, že som zažil Fidela, atmosféru Kuby, staré autá z 50-tych rokov, úžasných ľudí, za pár rokov to všetko vymizne- vravel som si v duchu. Na Kubu som sa vrátil a okrem toho, že Fidel medzitým zomrel, na Kubu začali chodiť aj Američania a objavili sa mobily, sa až tak veľa nezmenilo. Ľudia majú stále svoje slaďákové tempo, atmosféra starej Havany je nezmenená, hrá rumba, cha-cha, samba, stále funguje prídel na lístky, harmonikár fajčí oslintané cigáro a čierne krásavice zvodne točia veľkými zadkami. Akosi ma to uistilo v presvedčení, že keď tam pôjdem o ďalších 10 rokov, Kuba bude stále Kuba!!!
