V autobuse sme sa ako s prvým museli vyrovnať s neznesiteľným zápachom potu, moču a „vajcovky“. Smrad bol o to horší, že sme nemohli otvoriť okná. Znie to divne, ale museli sme sa prispôsobiť Etiópčanom, ktorí neznášajú otvorené okná počas jazdy autobusu. Sprvoti sme o tom nevedeli. Otvorili sme okno s úmyslom vyvetrať napínajúci zápach. Nestihol som sa ani poriadne nadýchnuť čerstvého vzduchu a už aj okno niekto z cestujúcich zatvoril. Skúsil som to znova a opäť to okno privreli. Keď sme to urobili asi po štvrtýkrát, v autobuse bola nálada, ako keď pichnete palicou do osieho hniezda. Dovtedy pokojne sediaci cestujúci, cmúľajúci mesiačiky pomarančov, sa zmenili na vášnivý dav, ktorý nás častoval nadávkami, krikom, nenávistnými pohľadmi, mávaním palicami. Neostávalo nám iné len okno zavrieť, natlačiť sa späť do úzkeho sedadla k zapáchajúcemu roľníkovi z hôr a trpieť. Skúsili sme to aj na iných autobusových linkách – reakcia rovnaká. Môžem preto zodpovedne vyhlásiť, že kto bude v Etiópii za jazdy otvárať okná autobusu, musí počítať s tým, že okrem spŕšky nadávok utŕži aj poriadne zaucho.
Okná neotvárať!
Veľmi často sa stávalo, že cestujúci na zadných sedadlách nezniesli neustále poskakovanie autobusu na veľkých hrboľoch zničených ciest. Autobus vždy vyhodilo, ľudia vyleteli do výšky ako na trampolíne. Vzápätí dosadol s hrmotom na pevnú zem a ľudí prudko sotilo do sedadiel. Nestihli sa ani spamätať a už aj autobus vletel do novej jamy, narazil na skalu alebo do veľkého výmoľa. Ľudia zvracali. Zápach, pred ktorým nebolo úniku, sa šíril do každého kúta autobusu. A to nešťastné okno sme stále nesmeli otvoriť... Aby toho nebolo dosť, teplota vo vnútri dosahovala parametre fínskej sauny. Pot z nás stekal prúdmi, dýchalo sa ako v uránovej bani.
Jediným plusom pri cestovaní po Etiópii bola neuveriteľne nízka cena cestovného – jeden dolár na stopäťdesiat kilometrov! Skutočne, iba jediný dolár. Málokde vo svete sa dá takto lacno cestovať. Samozrejme, je to za cenu absolútneho nepohodlia a útrap.
Do Lalibely nás čakalo len štyristo kilometrov cesty, ale boli to neuveriteľné tri dni, ktoré sme v autobusoch museli stráviť.