– Náčelník vás víta v jeho kmeni. Je to môj brat. Keďže ste mojimi priateľmi, ste aj jeho priateľmi. Splní vám každé želanie.
Okolo náčelníka stáli zdatní muži s oštepmi. Boli nahí. Niektorí mali okolo pása omotaný farebný pás pruhovanej látky, ktorý im zakrýval ich mužnosť, iní boli tak, ako ich Pánboh stvoril. Okolo krku, na zápästiach sa im vynímali farebné korálky. Každý mal iné ozdoby. Náhrdelníky pozväzované z drobných korálok jasnomodrej farby, na zápästiach mosadzné náramky, v ušiach veľké, pestré náušnice. Vlasy nemali tak krásne upravené ako náčelník, ale bolo vidieť, že im na svojich účesoch veľmi záleží – drobné copíky spletené do vrkočov alebo vyčesané do ornamentov. V tvárach sa im zračila odvaha, oddanosť. Stáli vzpriamene, bez slova na nás hľadeli. V jednej ruke držal každý muž nerozlučný stolček, borgotu. Niektorí držali v rukách dlhé oštepy, jednoduché sekery, iní staré samopaly. Je to jediný výdobytok modernej civilizácie, ktorý si, žiaľ, našiel svoje pevné miesto medzi všetkými primitívnymi kmeňmi údolia riek Omo a Mago.
Medzi kmeňmi už po stáročia prebiehajú potýčky, boje o územia a dobytok. Starý, ošúchaný kalašnikov sa stal súčasťou ich života práve tak ako dobytok, ktorý chovajú. Krvavé zrážky medzi príslušníkmi kmeňov sú veľmi časté. Najväčším problémom v regióne sú kmene Mursiov a Surmov, ktorých muži podnikajú výbojné výpravy k iným kmeňom. Vyvraždia celé osady a ukradnú všetok dobytok. Nasleduje krutá odplata. Poviete si, čo robí etiópska armáda? Vláda vydala kmeňom zákaz bojovať, ale je to nariadenie, ktoré nikto nerešpektuje a je len kusom bezcenného papiera. Vláda nie je schopná v ťažkej, nepreniknuteľnej džungli ustrážiť poriadok a tak sú správy o mŕtvych bojovníkoch na dennom poriadku.
– Asi pred rokom a pol prišli k Hamarom desiatky Mursiov a vyvraždili vyše 150 ľudí. Ukradli im všetok dobytok a stiahli sa späť na svoje územia. Mursiov nemá nikto rád. Sú to zlodeji a vrahovia, – vysvetľoval nám Kelly, prečo sú Hamari ozbrojení samopalmi.
– Zbrane sa pašujú zo Sudánu, kde je mnoho rokov vojna a ľahko sa tam dá kúpiť akákoľvek zbraň.
Muži, ktorí zabili nepriateľa alebo nebezpečné zviera, ako je lev či leopard, si môžu počas jedného roka hlavu mazať hlinou. Vlasy vyčešú, zafarbia bielou farbou, okrovou, či šedou, ozdobia pštrosím perom. Náčelník mal presne taký účes, a tak mi nedalo, aby som sa Geltiho nespýtal, či niekedy nedávno zabil zviera, alebo človeka. Po krátkom rozhovore s náčelníkom mi Gelti podal drsnú informáciu:
– Brat so svojimi mužmi bojoval so skupinou Mursiov, ktorých pozabíjali. Mursiovia ho pritom vážne zranili... – povedal a ukázal na náčelníkove odhalené prirodzenie. Tesne nad penisom mal hlbokú ranu ako od kopije. Vytekal mu z nej hustý, žltý hnis.
Ženy stáli stranou. Mali pretiahnutú tvár, vystúpené lícne kosti, vlasy zviazané do tenkých vrkočov (znak, že sú vydaté), nafarbených červenohnedou farbou. Túto farbu si pripravujú zmiešaním tuku zo zvierat s červenou hlinkou. Okolo krku im viseli rady náhrdelníkov, ktoré prekrývali ovísajúce, zvráskavené prsia. Od zápästia po predlaktie mali navlečené rady ťažkých kovových náramkov. Niektoré ženy mali jednoduché tetovanie alebo kožu ozdobenú skarifikáciou – zjazvenú narezávaním. Na páse nosili jednoducho zviazanú, usušenú kozaciu kožu, ktorá im tvorila krátku suknicu. Po obvode sukne mali nabitých množstvo klinčekov, ktoré im pri chôdzi do rytmu cinkali. Ženy boli krásne, s veľkými očami, jemnými perami, ebenovou pokožkou, ktorá sa silno leskla v lúčoch raňajšieho slnka. Cez rameno mali prehodené kalabaše. Na chrbtoch mnohým z nich odpočívali malé deti zavinuté do kozej kože. Mladé slobodné dievčatá mali krátke vlasy. Často sa zdobia čelenkou, na ktorej majú pripevnený kovový plát, ako jazyk prekrývajúci čelo