Pamiatky chradnú

Pred desiatimi rokmi som v Sakkáre vstúpil do Wenisovej pyramídy, ktorá vyzerala zvonku ako kopa štrku, no zvnútra to bola unikátna hrobka s nádherne maľovaným stropom predstavujúcim hviezdnu oblohu a ako prvá zo všetkých pyramíd mala na stenách staroegyptské texty. – Zatvorené! – oznámili nám zriadenci. – Prečo? – Pyramída sa začala prepadať. – Nechápali sme. Jediná dovtedy prístupná pyramída v Sakkáre... Bol to len začiatok zrkadla dnešného stavu egyptských pamiatok. Onedlho sme zistili, že unikátna pamiatka Serapeion, obrovské pohrebisko posvätných býkov Hapiov (známych v gréčtine ako Apis) s 25 granitovými sarkofágmi (najväčší váži vyše 80 ton), je taktiež zatvorené: – Prepadá sa. Máleš, čo tam po nich, – mávnu Egypťania rukou, – je to jedno... máme iné pamiatky. – Silná „káva“, ale je to realita.

V Sakkáre sa okrem dvanástich pyramíd nachádza aj veľké množstvo prastarých hrobiek s nádhernými nástennými basreliéfmi.

Premiestnime sa o pár kilometrov ďalej, na Abúsírske pole. Je zatvorené celé desaťročia, pretože stále skrýva veľké množstvo neotvorených hrobiek. Toto miesto si vybrali v 60. rokoch 20. storočia českí egyptológovia. Nikto vtedy oň nejavil osobitný záujem. Dnes je situácia iná. Čechom sa za posledné desaťročia podarilo odkryť a otvoriť niekoľko nevykradnutých hrobiek, ktoré sa stali zakrátko najväčšími objavmi.
Každý rok musia českí archeológovia krvopotne zohnať peniaze a zaplatiť egyptskej vláde licenciu za archeologické práce (všetky nálezy ostávajú v Egypte). Po českých úspechoch sa v Abúsíre okamžite objavili Japonci a Američania. Ako hladní vlci čakajú na licenciu, ktorá je dnes v rukách Karlovej univerzity. Preplatia Čechov? Myslím, že je len otázkou času, kedy opäť zvíťazia peniaze, a tak ako vo všetkom na svete aj v archeológii bude musieť ustúpiť lepší bohatšiemu.