Peru, Bolívia
El Misti
..........Vytiahol som fotoaparát a začal fotiť. Starký pristúpil k Ičovi a niečo mu začal rozprávať. Niečo španielsky opisoval, Ičo stále po ňom opakoval slová a vždy dodal: „Sííí.”
„Rozumieš mu?” spýtal som sa ho spoza objektívu.
„Jasné,” odvetil a opakoval po starkom španielske slová. Za pár dní sme zo španielčiny už dosť pochytili, a tak som nemal dôvod Ičovi neveriť. Starký nám dal niekoľko dobrých rád, potľapkal nás po pleciach a upozornil na banditov striehnucich v skalách, ktorý sa špecializujú na turistov. Nechápavo zakrútil nad naším výstupom hlavou a vrátil sa späť do dediny.
„Čo hovoril?” spýtal som sa zvedavo
„Rozumieš mu?” spýtal som sa ho spoza objektívu.
„Jasné,” odvetil a opakoval po starkom španielske slová. Za pár dní sme zo španielčiny už dosť pochytili, a tak som nemal dôvod Ičovi neveriť. Starký nám dal niekoľko dobrých rád, potľapkal nás po pleciach a upozornil na banditov striehnucich v skalách, ktorý sa špecializujú na turistov. Nechápavo zakrútil nad naším výstupom hlavou a vrátil sa späť do dediny.
„Čo hovoril?” spýtal som sa zvedavo
Po starom chodníku Inkov
..........Kamenná cesta stúpala stále prudšie nahor. Točila sa doprava, hneď prudko doľava, zas doprava. Vystupovali sme pomaly po veľkých špicatých kameňoch. Jedna noha na kameň, zdvihol som sa na nej, pritiahol som druhú nohu. Podhodil som si ruksak. Ďalší vysoký schod, pravá noha, ľavá a ďalší... Ubíjajúci stereotyp. Rozľahlá, prázdna krajina s vysokými končiarmi okolo nás bola nádherná. Nastalo neskoré poludnie. Ruksak na chrbte bol každým metrom ťažší. Ako keby som niesol na vrchol dvoch a nie iba seba. Začal som preklínať každú vec, ktorú som mal v ruksaku naviac. Každý krok, každé zdvihnutie nohy som vopred uvážil. Kde bol len trochu menší kamenný stupienok, tam som dal nohu. Strmý svah nemal konca.