Väčšina austrálskych áut má vpredu na kapote pripevnenú masívnu oceľovú radlicu. V prípade stretu auta s kengurou vo veľkej rýchlosti zabráni rozbitiu auta a zraneniu posádky. Keď sme boli v Austrálii prvé dni, mysleli sme si, že je to miestny hit, niečo ako nový imidž. Škaredá oceľová radlica na prednej kapote nalešteného fára. Neskôr sme zistili, že je to nevyhnutnosť. Radlicu mali na cestách skoro všetci - kamióny, diaľkové autobusy, dodávky, osobné autá... Hádam len motorky, cyklisti a chodci nie. My sme patrili k menšine bez radlice. Čím viac áut s radlicou sme stretávali, tým väčší strach sme z kengúr mali. Keď začali pribúdať okolo cesty ešte dopravné značky, na ktorých bola vyobrazená kengura v žltom trojuholníku, bolo nám jasné, že je to tu. Pre záchranu kengúr síce vláda rozmiestnila po okrajoch ciest siete, ale ani tie nie sú zárukou toho, že sa kengury nedostanú na cestu. Nasvedčovali tomu ich mŕtve telá po krajnici. Nebola to len sem-tam mŕtva kengura. Na niektorých úsekoch cesty bolo aj sedem, osem zabitých kengúr. Spomalili sme, aby sme mohli aspoň trochu čeliť prípadnému samovražednému skoku kengury. Niekedy sa skutočne na okraji cesty zablýskali v svetle našich reflektorov oči zvieraťa, ale našťastie to nikdy nebol kengurí kamikadze. Kilometre ubiehali. Cesta bola prázdna a len niekedy preletel okolo nás s rachotom obrovský nákladiak. Za volantom sme sa striedali zhruba každých dvesto kilometrov. Chalani zaspali a ja som šoféroval. S pribúdajúcou únavou som zabúdal na kengurie nebezpečenstvo. Začal som sa viac starať o to, aby som nezaspal. Vtom sa znovu zablýskali na okraji cesty oči. Tráva sa zavlnila a hup! Teraz to bolo naostro. Kengura skočila! Prudko som dupol na brzdu a strhol volant na opačnú stranu. Pneumatiky pišťali, auto urobilo ukážkovú šmykovú serpentínu. Bolo to tesné. Kengura (a možno aj my) unikla smrti len o vlások. Vyľakaná odskákala do trávy a ja som si skontroloval nohavice.
Bola to veľmi zlá cesta a po niekoľkých stovkách kilometrov sme úplne zničení odstavili auto na odľahlej bočnej ceste. Podľa počtu kilometrov sme mali byť niekde pod mestom Byron Bay - mestom surfistov. Zaspali sme v aute ako polená..........
