Scroll
AFRIKA navždy4 svety4 návratyAfrikyKONTAKT
AfrikaÁziaJužná AmerikaEurópske horySlovensko
IvanBulik.sk4 návratyČína

Čína

A to jedlo!

..........Na hlavných uliciach, výstavných vitrínach každého mesta, sú desiatky kvalitných reštaurácií, so svietiacimi červenými lampiónmi, kde vás čašník s motýlikom uvíta, usadí a milo obslúži. Mnohí vám povedia, aby ste do pouličných reštaurácií nechodili . Prosím vás, neverte výstrahám ani radám svojich priateľov, ktorí sa vám snažia nahovoriť, že len v drahej reštaurácii sa najete čisto a nebudete mať žiadne problémy. Klamú vás!

Zatočte do bočnej ulice, prejdite jeden až dva bloky a spoznajte fantastickú pouličnú kuchyňu Číny. Nebudú vás zďaleka lákať žiariace červené lampióny, noblesné koberce, veľké pozlátené draky ani levy, ale spoznáte jednoduché kuchyne pod holým nebom, s vôňou smaženého mäsa, rýb, s kúdolmi pary, ktorá sa krúti nad bielymi cestovinovými taštičkami. Nemajte strach a vojdite do obyčajnej krčmy s pogumovanými obrusmi, plastovými stoličkami a čínskym hurhajom. Prečo? Pretože Číňania sú v stravovaní čistotnejší a na kvalitu jedla chúlostivejší ako Európania. Neveríte?

Starý Pej-ťing
Tchien-tchan, symbol Pej-ťingu
Len si zoberte jednoduchý príklad. Kupoval som si na trhu ovocie a keďže som nemal kde položiť peniaze, dal som dokrčené bankovky na kôpku mladej cibule. Trhovníčka mi vydala drobné, zobrala zväzky cibule, na ktorých boli položené moje peniaze, dôkladne ich umyla vo vedre s vodou a položila späť na ostatnú zeleninu. Niekoľkokrát som mal možnosť byť aj v kuchyni, priamo pri príprave jedál, a neverili by ste, koľkokrát sa každá surovina opláchne, kým sa dostane na váš tanier.
Väčšina čínskych reštaurácií, aj tých najobyčajnejších, má klimatizáciu. Odhrniete ťažký gumový záves a z neznesiteľného tepla sa dostanete do extrémnej zimy. Len čo sa usadíte k stolu, príde k vám s milým úsmevom čašníčka. Väčšinou je to majiteľova manželka alebo dcéra, on sám má plné ruky práce v kuchyni, kde sa krúti okolo rozhorúčených panvíc.
Hada si musíte najskôr kúpiť na trhu...
... potom vypitvať
... a až potom uvariť

Číňania majú krásny zvyk – objednávajú si jedlo spoločne, nie každý osobitne, ako je zvykom u nás. Napríklad traja hostia si objednajú niekoľko druhov zeleninových šalátov, omáčku, štyri hlavné jedlá a na záver misu polievky. Je toho riadna kopa. Stôl majú zaplnený taniermi a mištičkami, až sa prehýba. Pustia sa do jedenia ako kobylky, ruky sa pletú, paličky klepocú, ozýva sa hlasné chlípanie. Všetci jedia z každého jedla položeného na stole, každý si berie to, na čo má chuť. V lepších reštauráciách sa dá kruhový stôl otáčať, aby sa hostia nemuseli načahovať. Väčšina reštaurácií však túto vymoženosť nepozná a potom si viete predstaviť, ako musí ten stôl vyzerať, keď jedlo prenášajú krížom-krážom. Dlhé slíže, z ktorých odkvapkáva hnedá sójová omáčka, mäso, z ktorého vyteká mastná šťava, na stôl vypadávajú kusy zeleniny, ktoré sa neudržali v zovretí drevených paličiek. Hotový chliev. Našťastie je každý stôl prikrytý niekoľkými vrstvami igelitových obrusov. Len čo hostia odídu, čašník odnesie taniere a sklené poháre. Zvyšky zbalí do vrchného igelitu, prestretého na stole a stôl je hneď čistý, pripravený pre ďalších hostí.

Číňania sa správajú pri stole hrozne. Grgajú, chlípu, mľaskajú, kosti vypľúvajú na stôl. Keď sa pri večeri započúvate do zvukov z okolitých stolov, cítite sa ako na farme:

„Chŕŕ, fŕŕ, ááá, ééé, gŕŕ, chŕŕ...“ ...............

„Óóó´ Šanghaj“

.............. Po dvadsiatich troch hodinách cesty vlakom vystupujeme v Šanghaji, meste dvoch tvárí, ako som si ho dovolil nazvať.

Prvou tvárou sú biedne domce miliónov Šanghajčanov a druhou výstavné mrakodrapy, takisto miliónov Šanghajčanov.

Čínske stolovanie
Veľký čínsky múr, časť S'-ma-tchaj
Hlinená armáda Prvého cisára Čchin Š'-chuang-tiho

Predmestie dýchalo chaosom. Presne tak som si Čínu predstavoval. Ľudia v plátených nohaviciach, špinavých tielkach a vyťahaných tričkách sa hmýrili všetkými smermi. Nízke domce ukrčené v bezmenných uliciach sa tlačia jeden na druhom. Strechy zakrýva dopraskaná, sivá škridla, ktorá sa strieda s prehrdzaveným vlnitým plechom a dotrhanými igelitmi. Množstvo veľkých neónových reklám pretínalo cestu, mizlo v hroznom žltom smogu. Tu v predmestí panoval zmätok, smrad a špina. Nechýbali žobráci posedávajúci v kútoch ulice s nastrčenými rukami.

Po dvadsiatich minútach jazdy mestským autobusom sa nám ukázala druhá tvár Šanghaja.

Nový Šanghaj
Nový Šanghaj
Veľký Buddha - Le-šan
Moderne oblečení ľudia, čisté ulice, nablýskané autá a bizarné moderné stavby. Pripadali sme si, akoby sme skočili o stovky kilometrov ďalej, do susedného Singapuru. S úžasom sme hľadeli na druhú stranu koryta rieky Chuang-pchu, kde je moderná štvrť Pchu-tung so svojou pýchou, Orientálnou vežou Tung-fang ming-ču. Vysoká, štíhla veža, s dvoma guľatými kopulami fialovej farby sa stala symbolom mesta a denne núti tisíce turistov tlačiť sa pri kovovom zábradlí na nábreží a stláčať spúšť fotoaparátov. Akoby ju niekto premiestnil z arabského sveta a vsunul medzi hranaté čínske mrakodrapy. Nielen Pchu-tung, ale napríklad aj moderná štvrť French town vyráža svojou architektúrou dych. Tony skla, chrómu, mramoru, zrkadlá a opäť sklo, drahý mramor, zrkadlo, v ktorom sa odráža lesk vedľajších výškových budov. Tento pohľad nám vyvracal mylnú predstavu, že sme v zaostalej, izolovanej, komunistickej Číne, ako sme roky počúvali zo správ.
Jediné, čo mali tieto dve tváre mesta spoločné, boli davy ľudí v preplnených uliciach...............
AFRIKA navždy4 svety4 návratyAfrikyKONTAKT
Kontakt
dajmetomu@gmail.com
2025 © Ivan Bulík
Táto stránka používa cookies, jej prehliadaním súhlasíte s ich používaním. Viac informácií